Je mi to tak ľúto...!

Autor: Katarína Acélová | 20.8.2008 o 21:01 | Karma článku: 9,49 | Prečítané:  1564x

Práve sa dívam na živé vysielanie ČT1. Markíza má nasadené ružové okuliare a žije nejakou mozog vymývajúcou romantikou, Jednotka opakuje už dávno obohraté hity storočia, Dvojka? Už 12 dní samá olympiáda, Jojka? Radšej nekomentujem.... ešteže bratia Česi vedia, čo (nielen pamätníkom) ponúknuť v dnešný večer.

V týchto dňoch spomínajú dva národy na udalosti, ktoré sa veľmi hlboko vryli do životov miliónov Čechov i Slovákov. Zábery, ktoré je možné vidieť, dnes už nielen v televízii, ale i na internete, autentické nahrávky z vysielania vtedajšieho Československého rozhlasu, z ktorých mne behajú zimomriavky po tele (pretože v pozadí počuť nielen hukot tankov, ale i výstrely), fotografie, memoáre... to všetko nám pripomína tie silné a emotívne udalosti o ktorých mne i rodičia veľa vyprávali....

Ľudia v duchu spojení jednou a tou istou túžbou - túžbou po slobode, vyšli aj napriek hroziacemu nebezpečenstvu do ulíc a vyjadrovali svoj nesúhlas s príchodom nečakanej návštevy.

Ale kto z dnešných ľudí si vie niečo takéto predstaviť? Tú silu, to odhodlanie, tú jednotnosť, tú energiu, tú vôľu a snahu niečo zmeniť?

Mizivé percento...

Dnešné 10 hodinové spomienkové vysielanie Českej televízie mi opäť raz potvrdilo moje obavy. Redaktorka v teréne urobila anketu, pýtala sa (aj) mladých ľudí, čím je známy August ´68. Ale mládež nereagovala... neviem, netuším, mňa dejiny nezaujímajú,...

Presne tak! Máloktorého mladého človeka dnes zaujíma čo bolo v minulosti. Priznajme si, dejepis asi nepatrí medzi všeobecne obľúbené predmety. A prečo je to tak?

Lebo sme rozmaznaná generácia! Nevieme si vážiť to, že si môžeme sadnúť do auta, ísť za exotikou, lepšími cenami alebo krajším tovarom do zahraničia, nevieme si vážiť to, že si otvoríme huby a je nám všetko odpustené, nikto nás za naše názory nebude kruto trestať, nikto nás nebude sledovať a donášať informácie o každom našom pobyte, nevieme si vážiť tie rozmanité možnosti, rozmanitý výber, ktorý máme.. vo všetkom! Všetko čo chceme môžeme dostať...

A čo bolo kedysi pred 40-timi rokmi? Prosím vás, koho to zaujíma? Hlavne že som moderne oblečená, že si môžem cestovať za prácou tam kde si zmyslím, môžem si chodiť na nákupy v tej... akejže... šanghajskej? šengejskej? sorry, neviem..., ale v tej zóne nemusím  nosiť so sebou pas ani čakať na hraniciach.... a doknca si už nebudem musieť ani prachy meniť!!! Proste si idem!

Asi takto sa na letný 20-ty a 21-vý augustový deň díva mladý človek. To, že si dnes nejakí papaláši urobili nástup pred Dubčekovou tvárou, to im môže byť ukradnuté.

Je pekný letný večer, väčšína mladých sa teraz iste baví niekde vonku, popíja drinky, tancuje na diskotéke, zábave,  niektorí možno tvrdo makajú niekde ďaleko za hranicami, milujú, smejú sa, spia...

... a zvyšok národa, najmä ten postarší... spomína...


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Informovala o tom stránka Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

KOMENTÁRE

Buďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom.


Už ste čítali?